reklama

Prečo sú potraviny také lacné?

Nemám patent na rozum a ani nie som človek, ktorý pracuje pre firmu z agropriemyslu. Tiež nikoho nebudem presviedčať o tom, že za potraviny platí málo a mal by si priplácať navyše, resp. platí veľa a mrhá svojimi zdrojmi. Každý si spraví názor sám. Mojím cieľom je len triezvy pohľad na Európske poľnohospodárstvo a keďže Európske, tak aj na to Slovenské.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Otázkou vôbec zostáva, prečo práve poľnohospodárstvo? Ale, vlastne je absolútne jedno aký je názov, poľnohospodárstvo, priemysel, služby... Podstata je stále ta istá.

Ale poďme naozaj k veci. V čom vidím skutočný problém poľnohospodárskej politiky celej EU? Peniaze sú vynakladané absolútne neefektívne. (Nie že by v iných politikách náznak efektívnosti). Tu je to však absolútny unikát. Spoločná poľnohospodárska politika odčerpáva najväčšiu časť z rozpočtu EU. Najväčšiu časť z rozpočtu všetkých krajín, ktoré sa na ňu skladajú. Takmer 0,5 bilióna €(pre porovnanie Euroval 440mld). Slušné číslo nie?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V poriadku, ale na čo vlastne sa tieto peniaze používajú? Sú prerozdeľované medzi jednotlivé krajiny EU a dotujú jednotlivých poľnohospodárov, často krát však práve dotujú nepestovanie ako pestovanie poľnohospodárskych plodín. V poriadku, poviete si. „Chceme lacné potraviny, nech nám to EU zadotuje a zlacní.“ Ale skúsme sa zamyslieť. Dotácie nie sú rovnomerné a priamo znevýhodňované sú hlavne krajiny pristupujúce v roku 2004 prípadne neskôr. (Napríklad oproti Holandsku naši poľnohospodári nedosahujú na rovnakú výmeru ani polovicu možných prijatých agrodotácií). Jeden z hlavných argumentov na rozdielne spôsoby financovania bol napríklad rozdiel v mzdách a možná cenová konkurencia na strane krajín „východného bloku“. Nechcem sa ale zaoberať číslami a rozoberať následky. Pozrime sa na celú dotačnú politiku v globále. Môj názor je ten, že ide o chybný element, ktorý je absolútne zvrátený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zamerajme sa na dva pohľady. Po prvé, EU a jej vnútro.

Dotačná politika poľnohospodárstva umožňuje dovoz potravín, ktoré sú vyrábané neefektívne farmármi z iných krajín (často práve južných) ktorí za vyššie mzdy a i celkové vyššie náklady dokážu doviezť potraviny niekedy i tisíce kilometrov za nižšie ceny, ako ich dokážu vyrobiť naši poľnohospodári, s nižšími mzdami i celkovými nákladmi a vyššou produktivitou práce.

Možno by si niekto povedal, že je v tom mágia, alebo nadprirodzené efekty... vlastne, niečo v tom byť musí, pretože zdravý rozum tieto tendencie odmieta. Skrátka sú v tom dotácie. Európsky farmár má proste vyššiu mzdu, vyššie náklady na dopestovanie a dovoz ako tuzemský farmár a predsa len sú zahraničné výrobky lacnejšie ako tuzemské.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sila lobistických(záujmových) skupín je tak obrovská, že EU bude naďalej vynakladať najväčšie zdroje na sektor, ktorý nezamestnáva ani 3 % obyvateľstva EU. Čo je však horšie, je zistenie aspektu, že práve spoločná poľnohospodárska politika vytvára základy pre zbytočne drahé potraviny. O tom však podrobnejšie v druhom pohľade.

Pokračujme však v tejto téze ďalej a zamerajme sa na trošku kacírsku myšlienku...

Čo by znamenalo zrušenie dotácií?

Nebudem nikoho naťahovať a hrať sa na múdreho. Je to veľmi jednoduché, trh s potravinami by sa zefektívnil. (Nehorázna myšlienka). Práve teraz by sa ukázalo, kto ako dokáže hospodáriť a zachovať efektivitu a produktivitu svojej firmy. Samozrejme, táto skutočnosť by niesla isté riziká a tými by bolo hlavne zvýšenie nezamestnanosti v niektorých krajinách s najväčším prídelom dotácií (Holandsko, Francúzsko, Taliansko). Pripomeniem však, že zamestnanosť v poľnohospodárstve v celej EU je okolo 3%. Ak berieme do úvahy skutočnosť, že tieto spoločnosti majú niekde vnútri uchovaný návod ako fungovať aj efektívne, celková zamestnanosť by neklesla o viac ako 2%, pričom celá EU by usporila takmer 0,5 bilióna eur. Poďme však ďalej. Aký efekt by malo zrušenie celkových dotácií na Slovenskú republiku? V prvom rade, by nám v rozpočte ostalo viac finančných zdrojov (podstatná časť, keďže spoločná poľnohospodárska politika, je najnákladnejšou politikou v EU) ktoré by sme mohli využiť na iné účely. Na druhej strane, by čiastočne vzrástli nominálne ceny potravín, resp. na náš trh by sa nedokázali dostať lacné potraviny zo zahraničia (maximálne menšia časť z blízkeho okolia), pričom by sa prirodzene na trh dostávali vo väčšej miere práve výrobky od slovenských výrobcov. Myslím, že teraz je už každému jasné, aký by bol prirodzený dopad na Slovenskú republiku:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- ušetrené peniaze na spoločnú poľnohospodársku politiku

- zvýšenie zamestnanosti v poľnohospodárstve a teda i celkovej zamestnanosti (následkom zvýšeného dopytu po slovenských výrobkoch) z čoho vyplývajúce nižšie náklady na sociálne zabezpečenie obyvateľstva

- prirodzené zvýšenie platov v poľnohospodárstve

- možnosť „privyrobenia si“ predajom z dvora (keďže v súčasnosti sa časti obyvateľstva neoplatí pracovať na svojich poliach a predávať domáce potraviny)

- kvalitnejšia ochrana spotrebiteľa hlavne v segmentoch mäsového potravinárstva

Čo z toho plynie? Nominálne by nám o malú časť potraviny zdraželi, ale ich reálna cena by pravdepodobne klesla, keďže by ostalo viac peňazí pre obyvateľstvo a znížili by sa náklady štátu na sociálne zabezpečenie obyvateľstva + pokles nákladov na spoločnú poľnohospodársku politiku. Pokračujme však ďalej...

Druhý pohľad: EU a jej vzťah s tretími krajinami

Je možné, že nie každému bude po vôli nominálne zvýšenie cien potravín, ale čo ak existuje aj cesta nominálneho (samozrejme aj reálneho) zníženia cien potravín? Dokonca by to bolo aj efektívne a ak poviem, že by sme tým pomohli chudobným tretím krajinám tak by ste ma nazvali „Utopistom“. Ja si však myslím, že je práve toto veľmi reálna alternatíva, ktorá by mala byť verejnosti prezentovaná, i keď uznávam, že pre väčšinové obyvateľstvo je táto téma menej zaujímavá ako epizóda zo(žiaľ) mienkotvornej„Tisíc a jednej noci“.

V jednoduchosti je krása a preto budem už naozaj stručný(a prídem s poslednou kacírskou myšlienkou). Čo ak by sme otvorili svoj trh lacnému obiliu z tretích krajín(Afriky, Južnej Ameriky, Ukrajiny, Juhovýchodnej Ázie)? Ak by doteraz do mňa lietali len rajčiny, pravdepodobne by už na rad prišla aj kazajka a pobyt v miestnosti 4x4m.

Berme to ale naozaj vážne. Dlhodobo môžeme vidieť rôzne projekty Európske, Slovenské, politické, spoločenské atď. Projekty na ochranu chudoby, marginalizovaných skupín, nízkopríjmových rodín, ale ruku na srdce. Okrem veľkých slov a občasných príspevkov, ktoré aj tak často minú svoj účel, prispeli sme k riešeniu týchto problémov? Veď ak sa pozrieme na štruktúru spotrebného koša osôb spadajúcich pod spomínané skupiny, zistíme, že ich gro nákladov tvoria potraviny a často krát vysoko prevyšujú 50%. Odstránením ciel a iných dovozných bariér by sme vytvorili prirodzený tlak na okamžité zníženie cien potravín v celej EÚ, pričom by sme zároveň pomohli odstrániť chudobu v krajinách tretieho sveta, pre ktoré často krát vývoz zrnín predstavuje základný pilier národného hospodárstva. Multiplikačné efekty ktoré by vznikli by boli obrovské, nielen by sme pomohli domácej chudobe a znížili jej výdavky na potraviny, poklesol by aj imigračný tlak z krajín tretieho sveta, keďže by rástla možnosť zamestnať sa a následne by klesli aj domáce sociálne náklady (na prácu s imigrantmi – či už ich ubytovanie a stravovanie, ale aj náklady na bezpečnosť.)

Som si vedomý, že okrem iných výčitiek, by som sa stretol i s tou, že zníži našu konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Úprimne odpovedám, áno, pravdepodobne by tento krok viedol k zníženiu zamestnanosti v poľnohospodárstve (z približných 3%). Ale ak sa zamyslíme, viedlo by to len k čiastočnému zníženiu zamestnanosti pri tvorbe základných surovín(zrnín atď.), je nereálne aby nám bol dovážaný chlieb z Ukrajiny, prípadne pečivo z Afriky, ďalej ak by ostal zachovaný voľný trh, mohol by viesť k väčšej špecializácii, pričom by domáce poľnohospodárstvo nezaniklo a zameralo by sa napríklad na výrobu ekologických, či vysokokvalitných potravín a teda ich zameranie by bolo na strednú a vyššiu vrstvu(Nikdy nesmieme podceňovať silu marketingu).

Aké by boli teda efekty tohto kroku?

- zníženie chudoby v tretích krajinách ich vlastnou prácou

- zníženie cien potravín v EU

- zníženie nákladov nízkopríjmových domácností v EU

- zníženie sociálnych nákladov na imigrantov a utečencov

Je mi veľmi ľúto, že som celú tému tak natiahol, ale jedná sa o veľmi špecifickú a náročnú tému. I teraz mám pocit, akoby som vytrhol niektoré myšlienky a nevysvetlil ich do podrobností ako by sa žiadalo, keďže má byť blog skôr stručný, prípadne nezrovnalosti rád spresním v mailovej resp. osobnej komunikácii.

Ďakujem za Váš čas

Marek Lenner

Marek Lenner

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek bažiaci po slobode, slušnosti a zodpovednosti. Osoba ktorá si váži ľudský rozum a berie ho ako dar. Dar, ktorý treba využiť. Niekto, kto vie, že blaho spoločnosti, dosiahol nevyžadovaním "oko za oko", ale tým, že sklonil hlavu, priznal chybu a podal svoju ruku... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu